• Poznajme sa navzájom

      • 10.04.2014 10:38
      • V utorok 25. marca 2014 o 23.30  sa vybralo 11 poznaniachtivých maturantov pod taktovkou pani profesorky Solivajovej na historickú exkurziu.

      •  

        V rámci medzinárodného vzdelávacieho projektu Poznajme sa navzájom  sme navštívili miesta významne poznačené 2. svetovou vojnou -Terezín a Lidice a napokon sme si obzreli  aj najvýznamnejšie pamiatky hlavného mesta Českej republiky- Prahy.

        Aj napriek únave z dlhej cesty sme boli v stredu ráno pripravení na prehliadku terezínskej pevnosti. Predpoludnie  sme strávili vo Veľkej pevnosti, ktorá slúžila od novembra 1941 ako zberný a tranzitný tábor,  určený  predovšetkým pre židovské obyvateľstvo Čiech a Moravy.

        Poobede sme sa presunuli do Malej pevnosti, ktorá bola postavená ešte za čias Jozefa II. a  počas vojny sa stala väznicou Gestapa. Chvíľu sme strávili aj v cele Gavrila Principa.  Podmienky tu boli naozaj hrozné, šírilo sa tu množstvo chorôb, čomu nakoniec podľahol aj samotný Gavrilo.

        Dospali sme deficit z cesty a na druhý  deň sme boli pripravení vyraziť do Lidíc. Najprv sme si v múzeu prezreli fotografie a expozíciu. Čo sme sa dozvedeli?

        Lidice boli malá dedinka, v ktorej bolo 102 domov a ničím sa nelíšila od tých ostatných. Po atentáte na Heydricha  27. mája 1942 rozhodli nacisti o dovtedy nepoznanej zastrašovacej akcii. Rozkaz znel- Lidice zrovnať so zemou. Mužov popraviť. Vybrať deti vhodné na prevýchovu. Ostatné zavraždiť v pojazdnej plynovej komore.  Ženy previezť do koncentračných táborov.  So svitaním 10. júna 1942 nad Lidicami začal aj ich koniec.

         Najdojímavejším pre nás bol určite moment stretnutia s lidickým dievčaťom –Maruškou Šupíkovou. Pani Maruška mala 10 rokov, keď sa stala lidická tragédia. Prišla o oboch rodičov a brata. Dôležitý je pre nás jej odkaz, že to najväčšie bohatstvo nie je v materiálnom svete, ale že to najdrahšie, čo máme, je naša rodina a domov.

        Myslím, že každý z nás je vďačný za túto príležitosť, ktorá sa nám naskytla.  Na tento projekt tak skoro nezabudneme. Uvedomili sme si, aké je potrebné zamyslieť sa nad ozajstnými hodnotami, ktoré nám občas unikajú v tomto uponáhľanom svete. Nie je to dávna minulosť a nikdy nevieme, kedy sa dejiny môžu opakovať. Uvedomili sme si,  čo máme a  sme vďační za to, že sa máme kam vrátiť.

      • Naspäť na zoznam článkov